Tento týždeň sme videl akciu na, ktorá mala korene ešte vo volebnej kampani. Smer tam sľuboval hermaticky uzavrieť hranicu. Okrem toho, že na to nemáme personál a ani peniaze je to nemožné.
Prečo? Pretože na to nemáme ani techniku. Maďarsko má na hranici drôt s elektrinou, tlakové cenzory, hliadky každý kilometer, drony a iné zariadenia. Aj tak sa im cez hranicu dostávajú migranti. Ale naši čelní predstavitelia povedali, že skutpinka migrantov, ktorá sa blížila ku jedinej hranici ktorú na pár hodín strážili sa otočila po tom ako sa zľakli bateriek. Nepríde vám to minimálne úsmevné?
„Bezpečnosť obyvateľov Slovenska stojí za každý jeden cent.“
Minister vnútra – Matúš Šutaj Eštok
Samozrejme, štát sa musí starať o bezpečnosť svojich občanov a náklady na túto nočnú operáciu boli 60.000,- €. Z pohľadu štátu ide o drobné. Keď sa zamyslíme ale nad dĺžkou chránenej hranice a tiež časom tejto hliadky, smerujeme pri celej hranici ku miliardám eur počas roka. Už aj dni predchádzajúce tejto akcii vykazovali nulu v počte zachytených migrantov. Je prirodzený každoročný jav. So zhoršujúcim sa počasím ich počet klesá. Väčšina z nich totiž chodí dlhé trasy peši, spia pod holým nebom, prípadne v dodávkach kde nie je nákladný priestor vykurovaný. Preto kto chcel, už prišiel, kto zatiaľ nemohol pravdepodobne sa na cestu vydá až keď sa začne zase otepľovať.
Okrem toho Slovensko pre viac ako 99,9% z nich nie je cieľová krajina, ale len tranzitná. Áno, aj minister vnútra hovoril spolu s premiérom o tom, že Slovensko už nie je bezpečnou tranzitnou krajinou. A práve preto nie je jasné prečo sa z migrácie u nás robí taký veľký strašiak.
Počet žiadostí o azyl na Slovensku
Za rok 2023 bol počet žiadostí o azyl u nás 255 (slovom dvestopätdesiatpäť). Do konca októbra 2023. Z toho dokonca podľa štatistík bolo udelených azylov do konca septembra iba 27! Takže celá hystéria už od kampane a to aj predošlej prezidentskej, kde Harabin videl migrantov električkách sa bavíme o desiatkách ľudí ročne, ktorí chcú žiť na Slovensku. Jediný rok kedy počet azylov prekročil stovku bol 2016 a azylov bolo 167. Ostatné roky od 2010 bolo vždy udelených azylov pod 40.
Prehľad žiadostí a rozhodnutí o azyle od roku 2010.
zdroj: Ministerstvo vnútra SR.
Ako si stojíme v porovnaní so zvyškom EU?
Posledné čísla za všetky štáty máme za celý rok 2022. V nich máme druhú najnižšiu hodnotu a to 545. Od nás menej má len Maďarsko a to 45. Treba však podotknúť že ide zase o žiadosti. V tabuľke vyššie vidíte, že schválených bolo na Slovensku 23. Je teda migrácia pre Slovensko reálnou hrozbou a dôvodom na paniku? Páni politici, zamyslite sa či okrem vyvolávania strachu a paniky by ste za peniaze daňových poplatníkov nemohli robiť aj niečo lepšie ako len volebnú kampaň. Je mnoho iných tém, ktoré si vašu pozornosť zaslúžia viac.
Žiadosti o azyl v roku 2022:
- Rakúsko: 108 755
- Belgicko: 36 740
- Bulharsko: 20 390
- Chorvátsko: 12 870
- Cyprus: 22 190
- Česko: 1 685
- Dánsko: 4 565
- Estónsko: 2 945
- Fínsko: 5 780
- Francúzsko: 156 455
- Nemecko: 243 835
- Grécko: 37 375
- Maďarsko: 45
- Írsko: 13 660
- Taliansko: 8 4290
- Lotyšsko: 620
- Litva: 1 025
- Luxembursko: 2 445
- Malta: 1 320
- Holandsko: 37 020
- Poľsko: 9 810
- Portugalsko: 2 115
- Rumunsko: 12 355
- Slovensko: 545
- Slovinsko: 6 785
- Španielsko: 117 945
- Švédsko: 18 605
Zdroj: Európska rada, ilustračný obrázok: Globsec
